Vlnové dĺžky svetla sú vysvetlené jednoducho

Dôvodom rôznych svetelných nálad je, že vlnové dĺžky svetla vyjadrujú rôzne farby svetla. Prečo je to tak? Odpoveď na túto otázku je možná iba vtedy, ak sa krátko pozriete na to, čo svetlo vlastne je a ako vlastne vznikol pojem vlnová dĺžka.

Čo je to vlastne svetlo - stručne a jednoducho vysvetlené

1. Svetlo je v skutočnosti elektromagnetické žiarenie so zvláštnou vlastnosťou, že toto elektromagnetické žiarenie je pre ľudí viditeľné.
2. Toto žiarenie je emitované vlnovitým pohybom. Vlnová dĺžka označuje vzdialenosť medzi dvoma bodmi vlny, t.j. meria dĺžku jednotlivej vlny.
2. Elektromagnetické svetelné lúče sú pre nás viditeľné iba vo veľmi špecifických vlnových dĺžkach, viditeľné spektrum sa pohybuje od vlnovej dĺžky približne 380 nm do 780 nm.
3. Hranicu medzi viditeľnými a neviditeľnými vlnovými dĺžkami však nemožno presne určiť, pretože oko len postupne rozoznáva čoraz menej na hraniciach svojho vnímania.

4. Zjednodušene to znamená, že v rozsahu vonkajších vlnových dĺžok vidíme stále bledšiu farbu. Pri prechode do infračerveného rozsahu (okolo 780 nm) je to stále slabšia purpurovo-červená, pri prechode do ultrafialového rozsahu (okolo 380 nm) vidíme blednúcu fialovú.
4. Tieto oblasti infračerveného a ultrafialového žiarenia hraničiace so spektrom viditeľného svetla sa zvyčajne nazývajú aj „svetlo“ (infračervené svetlo, ultrafialové svetlo).

Veľkí výskumníci svetla

1. Až do modernej éry sa dokonca neverilo, že svetlo vzniká vyžarovaním svetelného zdroja.
2. Galileo Galilei (1564–1642) to bral ako istotu a ako jeden z prvých sa pokúsil zvýšiť rýchlosť šírenia svetla opatrenia, sa dánskemu astronómovi Ole Römerovi v roku 1677 podarilo dokázať, že rýchlosť svetla je konečná a nie nekonečne veľká je.
3. Čo je to vlastne svetlo, však zostáva nejasné. Sir Isaac Newton (1643–1727) sformuloval teóriu častíc (šírenie svetla pohybom malých častíc Particles), holandský astronóm Christiaan Huygens (1629 - 1695) bol zakladateľom teórie vĺn (šírenia svetla vo vlnách), ktorá bola okolo roku 1800 tvrdil.
4. Až v roku 1864 si James Clerk Maxwell (1831–1879) uvedomil, že svetlo je elektromagnetická vlna. Presný popis pohybov v rámci svetelnej vlny stále nebol možný, vlnová teória svetla však stála dlho v opozícii k teórii častíc. Len v kvantovej fyzike boli títo dvaja spojení.
5. Ako je teraz svetlo presne popísané v kvantovej fyzike, nemožno tu jednoducho vysvetliť, názov Vlnové dĺžky svetla na meranie určitej rýchlosti a tvaru šírenia svetla však zostali získať.

Ako vlnové dĺžky svetla vytvárajú farby

1. Tieto vlnové dĺžky svetla sú mernou jednotkou, ktorá meria vzdialenosť medzi dvoma po sebe nasledujúcimi vrcholmi vĺn (tj. Dĺžkou, teda „vlnovou dĺžkou“).
2. Najdôležitejšou vecou pre nás nefyzikov je, že rôzne vlnové dĺžky svetla vytvárajú pre naše oči rôzne farby.
3. Kratšie vlnové dĺžky sa nám zdajú modré alebo purpurové, dlhšie vlnové dĺžky vyzerajú ako červené, niekde medzi nimi sú vlnové dĺžky, ktoré nám pripadajú ako žlté alebo zelené.
4. Spektrum viditeľného svetla je usporiadané do veľmi špecifickej svetelnej sekvencie, ktorá sa pohybuje od najkratšej po najdlhšiu vlnovú dĺžku.
5. Existuje prirodzený jav, v ktorom nám toto spektrum svetla dáva dokonale usporiadanú postupnosť je pôsobivo demonštrovaný: dúha, ktorá vo svojom slede farieb robí presne to Simuluje svetelné spektrum.
Vlnové dĺžky svetla nielen merajú, ako sa svetlo šíri a ako je vnímané S trochou pochopenia vlnových dĺžok svetla je zázrak dúhy v zásade jednoduchý vysvetlil.