Noc, ktorá nikdy neskončila

Nápad prišiel z novín 

• Títo dvaja autori už predtým napísali ďalšie knihy. Keď Fredreik Hetmann jedného dňa otvoril noviny a našiel článok o skinheadoch, ktorí mali školskú triedu s školský výlet napadnutý, okamžite zavolal svojmu priateľovi a spoluautorovi Haraldovi Tondernovi, či sa nemôže jednať o názov novej knihy.

• Pretože Harald Tondern bol touto myšlienkou úplne nadšený a tak či onak hľadal nový materiál pre knihu bol hľadaný, okamžite sa pustili do práce a odišli „Noc, ktorá sa nikdy neskončila“ rozvíjať.

• Akt príbeh V skutočnosti sa to odohralo v lete 1992 pri Baltskom mori. Zostalo tam niekoľko študentov a učiteľov jednej triedy (väčšinou 12-roční s turečtinou koreň) školská trieda z Berlína Kreuzberg, školský výlet.

• Jeden zo študentov tureckého pôvodu išiel jedného večera so svojim nemeckým spolužiakom do blízkej telefónnej búdky, aby zavolal svojim rodičom. Keď sa otočili, videli, že pred telefónnou búdkou sa zhromaždilo asi desať skinheadov.
  instagram viewer

• Vypočuli ich dvoch a prikázali im, aby ich odviezli do hotela, kde bývala školská trieda. Polovica skinheadov išla do krčmy, aby sa búrili, zvyšok išiel do vzdialeného hotela a zhromaždili všetkých študentov a učiteľov v jedálni. Fungovalo to tak dobre, pretože kože boli vyzbrojené strelnými zbraňami.


Charakterizácia - vlna

Vlna - takmer každý musel knihu čítať ako školské čítanie alebo mal film ...

• Okrem túžby po terorizme, ktorú v noci odohrali, dali študentom hodinu fašistickej indoktrinácie.

• Celá táto hrôza sa skončila iba tým, že sa skinheadi začali nudiť a stiahli ich skoro ráno.

„Noc, ktorá sa nikdy neskončila“ sa v školách často používa

• Táto kniha je dodnes absolútnym bestsellerom, pretože ukazuje ľuďom, čo xenofóbia dokáže. Ukazuje to uhol pohľadu dieťaťa, strach, hnev, ktorý je cítiť. Na druhej strane však ukazuje aj uhol pohľadu skinheadov. Totiž, že sú medzi nimi aj takí, ktorí sa zúčastňujú iba preto, aby vyzerali cool.

• Kniha tiež popisuje, ako sa ľudia v takýchto situáciách menia alebo prejavujú skutočnú solidaritu. Žiak si tak uvedomí, že učiteľ, ktorý je inak vždy veľmi rešpektovaný, je vlastne tým, kto sa najviac bojí. Učiteľka, ktorá však nie je medzi študentmi vôbec obľúbená, dokáže svojimi psychologickými schopnosťami zabrániť najhoršiemu.

• Tiež sú popísané rôzne charaktery a odvaha detí. Zatiaľ čo jeden sedí vystrašene v rohu, druhý dokonca uteká a potom ho koža pritiahne späť.

• „Noc, ktorá sa nikdy neskončila“ sa v školách často používa napríklad ako téma na prezentáciu. Ale tiež sa vzdáva čítania, aby bolo možné potom diskutovať o dôležitých témach, ako je xenofóbia. Ale tiež o rovnako dôležitej téme solidarity a nápomocnosti. Ale predovšetkým o súdržnosti.

Celkovo je to naozaj veľmi dobrá kniha, ktorá si zaslúži päť hviezdičiek. Navyše úplne poučné a rozhodne snaha nad niektorými vecami premýšľať, možno dokonca nad niektorými vecami premýšľať.